Poruchy správania sú v odbornom aj v praktickom zmysle slova veľmi široko chápaným pojmom. V zásade ide o rôznorodé – z hľadiska príčin vzniku, ako aj prejavov – formy neprispôsobivého správania, ktoré majú nepriaznivý vplyv na sociálne vzťahy jednotlivca a na jeho sociálnu adaptáciu. Definíciu a klasifikáciu porúch správania môžeme nájsť v medicínskej, psychologickej, sociologickej či pedagogickej literatúre, čo odráža aj celkové poňatie tohto problému.

 

 

 

 

 

1.PORUCHY POZORNOSTI 

 

Medzi poruchy spôsobené oslabením centrálnej nervovej sústavy  patria okrem vývinových porúch učenia i  poruchy  

a)  pozornosti s hyperaktivitou ( ADHD ),

b)  poruchy pozornosti bez prítomnej hyperaktivity (ADD ).

Charakteristické prejavy ADD, ADHD:

-      malé rozpätie pozornosti, neschopnosť sústrediť sa na práve riešenú 
       úlohu, neschopnosť dokončiť začatú úlohu, sledovať priebeh vyučovania, 
       či inštrukcie v domácom prostredí,

-     dieťa sa nechá ľahko rozptýliť vonkajšími stimulmi, nekonroluje svoje prejavy, neobstojí v rade, nevie sa hrať potichu, skáče do reči, neuvedomuje si nebezpečenstvo, dôsledky svojho konania, nadmerne veľa rozpráva / často odbieha od témy /,

- dieťa býva často nepokojné a nervózne bez zjavnej príčiny, stráca svoje osobné veci, nedokáže si udržiavať poriadok vo svojich veciach / napr. na   lavici /.

Všetky uvedené prejavy sa môžu vyskytnúť v najrôznejších kombináciách,  taktiež často i v spojitosti s vývinovými poruchami učenia, v rozmanitej intenzite a závažnosti. Vďaka spomenutým prejavom v správaní  dochádza k narušeniu vzťahov v rodine, ale i vzťahov medzi vrstovníkmi a tak narastá riziko sociálnej izolácie dieťaťa.  

 

2. PORUCHY SPRÁVANIA

 

Sú charakterizované opakujúcim sa a trvalým obrazom disociálneho, agresívneho a vzdorovitého správania. Ak je takéto správanie u daného jedinca extrémne, malo by porušovať sociálne očakávanie primerané veku, a preto byť závažnejšie než obyčajná detská nezbednosť alebo rebelantstvo v adolescencii.